Pravidelný občasník originálního humoru

Lepšie vyhorieť ako sa sťahovať...

Autor chlívek (Pel mel) - vydáno 6.5.2007

Myslela som si, že sú to kecy a že sťahovanie nič neni... Ale mesiac predtým a mesiac po tom neviem, kde čo mám, čo mám kam dať, čo potrebujem a čo nie... je tu chaos na tretiu...


Ako to už v živote chodí, aj u mňa nastali určité zlomové chvíle, medzi ktoré okrem iného patrilo aj sťahovanie z usadlosti, kde som žila štyri roky na usadlosť na opačnej strane mesta, kde chcem začať nový život (po všetkých stránkach).

Pohnútky, rozhodnutia a motívy tejto udalosti nechám teraz bokom, neboli zrovna zábavné, zábavnejšie bolo ale sťahovanie a kolotoč okolo toho. Keď odhliadnem od administratívnej byrokracie, lietaniu po úradoch a tone papiera (často zbytočne okolkovaného), presun a zabývanie sa v novom domove pripomínalo tajfún, ktorý všade všetko rozhádzal, hodil veci na najneobvyklejšie miesta a všade a potom zmizol a babo raď...

Balila to síce moja maličkosť osobne, ale systémom po izbách, lebo to bolo najrýchlejšie a v danej situácii (s malým rozbaľovačom a ničičom v pätách) najrozumnejšie, ale štýl ukladania sa mi vypomstil, keď som si v deň sťahovania chcela aspoň narýchlo najpotrebnejšími vecami pripraviť nové bývanie... Osobnou tragédiou bola nechutná neprítomnosť rýchlonabíjačky na mobil, ktorý sa vytrvalo dožadoval jedla, až skonal... nikde a od nikoho som nedokázala tri dni zohnať tenký koniec, všetci mali nabíjačky iba s hrubšími koncami. A keď som si ju zhnusená išla kúpiť, lebo bez telefonnych čísiel a aktívnej linky sa nedalo dosť dobre fungovať, tak som ju našla v ruksaku vhodenom v debnicke, ktorú som balila ráno ako poslednú a dávala som tam zbytky zo všetkých izieb.

Na rovnakom mieste som chvála Alahovi alebo komu našla aj odovzdávací protokol (dosť dôležitý dokument aspoň pre úradníkov z elektrických, plynových a podobných spoločností), takisto už dosť neskoro, keď som predtým pár dní akurát najviac tie priblblé čísla potrebovala.

Pukajúce ústredné kúrenie v intervaloch každú hodinu na 5 minút dávalo dosť mizerné šance na zaspatie...malému to bolo väčšinou fuk, ja som zase už začala fučať od zlosti ako parná lokomotíva. Panelové pukliny a divné vyvŕtané diery, som konečne mohla uzrieť v plnej kráse, pretože keď sa človek sťahuje do úplne prázdneho vysťahovaného bytu, čo to vidno, že áno.... Elektrina v dezolátnom stave, mega diery do svetlách, odpadávajúce zásuvky - ďalšia čerešnička na torte. Šľahačkou však boli farbou zlepené okná, ktoré asi narýchlo natierali a nenechali usušiť a vypadávajúce pánty, ktoré som nemala šancu zistiť... ibaže by som bola drzá jak ploštica, prišla k oknu a povedala: "Prepáčte, len si otvorím okno, či mi nezostane v ruke kľučka alebo podobne a či ho potom dokážem aj zatvoriť bez toho, že by vypadlo von na ulicu".

No dosť bolo irónie...realita je tvrdšia... :o) ale nie...už som sa celkom zabývala, začínam si zvykať, ale najviac zo všetkého oceňujem nové prednosti, pretože potom je človeku ľahšie... Mám krásny výhľad, je tu relatívne najčistejší vzduch z celej Blavy, ráno nás slnko hladká a môžeme sa hrať na veľkom balkóne a večer nemusím už o piatej zapínať lampu a ničiť si oči, lebo tu mi netienia žiadne stromy a nerobia z bytu kobku.

Dosť bolo rozkoše, idem ďalej reštaurovať... :o)




Poslední změna : 6.5.2007 10:14, Vytvořen : 6.5.2007 10:10, Vydán : 6.5.2007, 7061x

Komentáře pro ty z Facebooku