Pravidelný občasník originálního humoru

Čas stratil svoj význam

Autor chlívek (Pel mel) - vydáno 16.9.2005

Deň sa mi rozdelil približne do dvojhodinových etáp relatívneho kľudu a zbytok sa beznádejne stratil v kolotoči starania sa o životné potreby porodeného krpca.


Na tieto chvíle sa nedalo pripraviť. Nepomohli knihy, internet, ani rozprávanie zasvätených - proste nič. Realita je vzdialená všetkým predpokladom, predpovediam a očakávaniam. Je proste besne reálna :o) a strhla so sebou lavínu ostatných pridružených aktivít, či už som o ne stála alebo nie. Na nemocnicu nespomínam moc rada, dni tam však ubehli hrozne rýchlo, bolo tam relatívne ľahké preniesť zodpovednosť a otázky z mojej hlavy do uší sestričiek, ale potom prišiel prepúšťací deň a ja zmätená som sa vracala domov s malým batôžkom, s tisíckami nezodpovedaných otázok a strachom v srdci, či dokážem pripraviť podmienky a postarať sa o potreby tvora, ktorý mi ešte veľmi dlhú dobu nepovie čo chce, ale chcieť to bude aj tak.

Úzkosť v srdci možno pochopia iba ostatné prvorodičky, keď sa zrazu ocitnú samé doma medzi štyrmi stenami, nikde nikto, koho by sa spýtali ďalšiu "úzkostlivú" otázku a veľmi rýchlo strácajú odvahu optimisticky veriť, že do večera a napokon ani v noci, sa nič nestane, nikam nebudú musieť volať, všetko prebehne viac menej v pohode a nič nezostane nezodpovedané/nevyriešené. Začína sa nový kolobeh života - najmä pre matku, v niektorých prípadoch a oblastiach života aj pre otca, vo vzácnych chvíľach pre oboch.

Prvé počiatočné dni boli zvládnuté vďaka "babke" :o) Na to slovo si budem musieť ešte dosť dlho zvykať.... Nasledujúcich pár dní bude zvládnutých (ach, áno, chcem - teda prosím si, aby bolo zvládnutých) vďaka druhej babke ale ani ostatní nezostali v úzadí. Nie je na zahodenie mať dobrý pocit z toho, že na Vás rodina myslí a snaží sa pomôcť ako najlepšie vie... som im moc vďačná.

Krpec šiel na svet ťažko, po dlhých úmorných hodinách, čo ma nechali trápiť sa v boxe, napokon po úspešnom finiši otvoril modré oceľové oči a mocným hlasom skríkol: "Mama...kŕŕŕŕk :o) Jeho ideálne miery v čase pôrodu boli: pol metra na dĺžku, 3,29 kg živej váhy (bez perinky), pričom si odniesol poradové číslo narodenia 34 a v rodnom liste mu niekto vymyslel celkom pekné meno, nie? :o) - Jakub.

Nevyhla sa mu klasická novorodenecká žltačka a keďže bol prenášaný, tak sa šúpal ako had :o) a ešte sa aj niekde šúpe. Aj keď sa nesnažím rátam hodiny a dni, odvtedy, čo som ho prvýkrát uvidela, ešte úplne z iného pohľadu (poležiačky) a v iných farbách (viete asi akých), tak sa nestačím čudovať ako rýchlo plynie čas. Nemá zmysel si navrávať, že stíham aspoň polovicu vecí, čo by som chcela, že stíham spávať a jesť tak, ako by som chcela a že vždy mám pozitívne naladenie a nechytá sa ma depresia, či strach z určitých konkrétnych vecí, ... ale...

nemôžem to ovplyvniť a nemôžem si pomôcť. Sú obdobia, kedy ide všetko ľahko a ja sa už teším, že sa zabehol určitý rytmus... keď však na druhý deň otvorím jedno unavené oko, veľmi rýchlo zistím svoj omyl a čas mi ukáže prázdnu dlaň, ktorá si chce zase iba vziať ďalšie minúty kľudu a pohody. Viem,... je moc skoro, viem som možno až príliš úzkostlivá a ustráchaná... viem, že aj keď si myslím, že sa dá pripraviť na všetko, tak to nie je pravda... viem, že z toho vyrastiem... :o)

Viem, že budem mať málo času na aktivity, ktoré ma bavili, ktorým som sa venovala, ktoré ma napĺňali a na ktoré som bola zvyknutá... ale čas pre mňa na toto obdobie stratil význam. Všetko sa automaticky prirodzenou cestou podriadilo onej vyššej moci :o) a asi ani neočakávam, že by to nakoniec dopadlo ináč. Hlava mi však funguje stále rovnako (zatiaľ som ešte moc na materskej nestihla osprostieť :o)) a preto sa budem zubami nechtami držať niektorých mne milých činností, aj keď by ma to malo stáť tú dvojhodinovú časť z relatívneho voľna cez deň, ktorému neviem ani dátum - jediné čo dokážem merať sú hodiny/minúty medzi kojením :o)...

Určite zaspím veľa noviniek zo sveta, môj prehľad sa zúži na mne vhodné potraviny a veľkostne nositeľné oblečenie, na dodržiavanie presného času návštev poradne, vybavovania lajstrov pre byrokratické organizácie, podávania kvapiek, sledovania stavu krpca a ešte na zopár vecí, ktoré som predtým ani nepoznala... no taký je údel tých, ktorí to chceli :o) (ešte som ten lepší prípad... niektoré to nechceli a majú). Ďakujem všetkým, ktorí mi blahoželali smskami a slávnostne sľubujem, že po ochrannej lehote 6 týždňov (ale asi aj skôr) a pri normálnejšom stave počasia ich buď navštívim u v rozdvojenom balení (ja bez brucha a brucho v kočári), alebo ich budem s radosťou očakávať u nás doma. Zatiaľ pekne pracujte, pokiaľ ja si vyvaľujem šunky na materskej dovolenke.. :o) papa




Poslední změna : 16.9.2005 08:57, Vytvořen : 16.9.2005 08:57, Vydán : 16.9.2005, 7274x

Komentáře pro ty z Facebooku

 


REKLAMA

Články e-mailem

Stačí zadat e-mail

a Feedio se už o vše postará

POOH.CZ na sociálních sítích