Pravidelný občasník originálního humoru

Zvieracie vyžitie v ZOO a v Dinoparku

Autor chlívek (Pel mel) - vydáno 15.8.2005

Sobota sa niesla v znamení našich zvedavých pohľadov na zvieracích súkmeňovcoch lapených a žijúcich v Zoo a zopár neživých oblúd postávajúcich ako kôl v plote v časti Dinoparku...


Štyri a pol ľudskej bytosti sa v sobotné ráno vypravilo osviežiť si pamäť a poobdivovať nové kusy zvieracích druhov do bratislavskej Zoo. Jednotlivé kusy oblečenia, ruksaky a prístroječek zvaný fotoaparát sa presúvali pravidelne pomedzi troch dospelých, v závislosti od toho, kto potreboval piť, jesť, či niečo podržať, postrážiť alebo odfotiť, prípadne - a najčastejšie vyzliecť/obliecť malú neter.

Začali sme systematicky, skončili sme akurát keď začalo popŕchať... (ale nepredbiehajme). Veľa častí v Zoo je rozostavaných (najmä tie pre mäsožravé prítulné zvieratká), ale možno aj vďaka príspevkom, adoptovaniam a iným formám peňažných darov od všelikoho, sa bolo na čo pozerať a myslím si, že od poslednej návštevy pribudli aj nové druhy. Zoo sa pomaly ale isto rozlieza po okolitých kopcoch a dole sa staré pavilóny uzatvárajú, aby sa mohla rozšíriť prípojka na most a zvieratá nemuseli žiť svoj život v hluku.

Veľké chlpaté brum-brum si prvé našlo cestu do foťáka. Mama s malým v čistejšom výbehu predvádzala svoje tlapy a mohutné telo počas rannej prechádzky okolo svojej vodnej nádrže; samec v oddelenom výbehu telepaticky napodobňoval podobné variácie chôdze (avšak musel si viacej dávať pozor, aby sa nepošmykol na vlastnom výlučku :o)).

Na neďalekej streche si hoveli pávy a ani bohovi zliezť dole, podarovať jedno pero a nechať sa vyfotiť. Podobne to bolo aj s pár ďalšími výbehmi, kde si obyvatelia ešte hoveli vo svojich norách/dierach/tme a vôbec ich nezaujímalo, že človek naťahuje do ich obydlia krk ako žirafa....

Ešteže niektorým z nich dovážali rannú dávku zobání (u šeliem to boli kusiská mäsa - keby sme boli šikovnejší, mohli sme mať na nedeľný obed... :o)) a zverina sa ulakomila na kus žvance a tým pádom nás nechala na seba pozerať (ani sme jej tuším nepokazili chuť). Najdisciplinovanejšie bolo vtáctvo - počínajúc pelikánmi, kačicami, labuťami, husami, končiac plameniakmi (z ktorých niektoré navzdory ranným cereáliám vykonávali obrad vítania slnka - jógovitým spôsobom - stojac vo vode na jednej nohe so zastrčeným ksichtom do tela z peria).

Pri pelikánoch na rybníku vystavali pre malú opicu s dlhými rukami mostíky z lán a driev, domček ako pre kráľa a to besné malé zviera nebolo ani chvíľu v kľude a stále predvádzalo, ako by mohlo, keby sa zrazu pustilo, padnúť skvelým oblúkom do vody....

Neďaleko za kopčekom v pokojnej časti vzorovo zapózoval bocian s čiernymi korálkami miesto očí a s nohami sfarbenými do tehlova.

Najviac som sa však tešila na múdreho aru. Ten vták nemá chybu a zase sa nechal nachytať manželom a opakoval po ňom pohyby hlavy aj zvuky a v pohode odpovedal na jeho otázku: "Kto si?". Mať ho doma, tak ho asi zožeriem... :o) po prvé je neuveriteľne krásne sfarbený, veľkosťou riadny macek so zobákom, ktorý budí rešpekt a dalo by sa ho naučiť toľko škaredých slov.... :o)....

Do dinoparku to nás dve so sestrou moc neťahalo. Zvuky vychádzajúce z reproduktorov, umiestnených niekde na konároch stromov s ručiacimi prajaštermi, kombinujúce sa s cvrlikaním a spevom vtáctva, údesne dopĺňali pohyby hláv a krku niektorých opách. Paradoxne išiel najväčší strach z bylinožravcov, pretože na prvý pohľad boli najvyššie a najmohutnejšie - ale obžraná mŕtvola pri malých mäsožravcov nám tiež na kľude nepridala... :o) Malá sa premiestnila do náručia chlapa, ktorému to nič nerobilo a tak sa toho ani moc nebála, lebo jej nakecali, že tie zvuky vychádzajú preto, lebo sa to veľké zviera veľmi najedlo, teraz má ťažký žalúdok a grgá... :o).

Ako odškodnenie a ukľudnenie nervov nám dvom dobre padla cukrová vata, zatiaľ čo malá zaliezla do hlavy jednej obludy a počítala, koľko má zubov....

Čas pokročil a my sme museli nahodiť trochu rýchlejšie tempo, aby, hlavne kvôli mne, sme sa stihli vyšplhať na dva kopce sa ďalšími ohradami a ešte si stihnúť v kľude obzrieť najmä opice, ktoré má malá veľmi rada. Minuli sme aj klietky s neopakovateľnými rodovými názvami zvierat, ktoré si už teraz ani za nič nepamätám - a diár som si zabudla doma... :o). Lemur nám iba pripomenul "Madagaskar", ale to epileptické poskakovanie sme sa od neho nedočkali a ani očarujúceho spevu... iba stále pozeral nadrogovane cez nás niekam do diaľky.

Čierna prasnica, ktorej mliečne vaky boli pomaly také veľké ako pri nej blízko pasúce sa mladé čuňatá si pochutnávala na prose a ďalších sajrajtoch, ktoré pre sliepky, zajace, krysu :o) vysypal ako raňajky nejaký tvor na dvoch nohách s riflovými kraťasmi....

Popri somároch sme prešli vcelku rýchlo... poznáme ich z ľudského života, ... tak načo ešte na nich pozerať v Zoo.... Malé čierne kozy sa nepochopiteľne rozvalili na horúcom slnku - asi chceli aby čierna bola ešte viacej čierna (a to sa stopercentne nenatreli žiadnym opaľovacím krémom - teľatá). Výbehy na kopcoch osídľovali všelijaké párnokopytníky, z ktorých niektoré si veľmi pochutili na agátových listoch a ďateline... niekedy spolu aj s pár prstami.... Veľké šedé skaly z dvoch nosorožcov nabádali k tomu, aby sme ich nejako prebudili k životu... báli sme sa však tieto dve šípkové rúženky nejako rozčuľovať, tak sme radšej išli sledovať kengury. Zlatým klincom programu však mala byť žirafa... nesklamala....

Hodila bystré očko k hlúčiku ľudí, ktorí si ju natáčali a fotili.. chvíľu postála.... potom urobila malú potrebu - rátam, že liter - dva boli vonku v priebehu pár sekúnd... potom sa zohla a ochutnala to, čo urobila.. (pardon, ja som zabudla upozorniť, že týchto pár viet nie je pre slabožalúdkových... :o)) - ukázala nám pár zubov, šedočierny olizujúci sa jazyk a slastné privretie očí, ktoré u viacerých z nás bolo sprevádzané zhnusenými vzdychmi a poznámkami o nechutnosti.... :o). Však ako som povedala... to najlepšie nakoniec... :o)

Segra to zaklincovala kúpou veľkého kornútu sladkých pukancov a pobehli sme domov najesť sa a napiť sa - ale niečoho iného ako nám predviedla teta žirafa.... ...Capricorn out...



|
Poslední změna : 16.8.2005 22:47, Vytvořen : 15.8.2005 11:02, Vydán : 15.8.2005, 13842x

Komentáře pro ty z Facebooku

 


REKLAMA

Články e-mailem

Stačí zadat e-mail

a Feedio se už o vše postará

POOH.CZ na sociálních sítích